Maloktora krajina sa moze popySif tolkymi pokladmi gotickeho umenia na takom malom uzemi ako Slovensko. No dodnes u nas nevysla publikacia, ktora by zhodnotila rozsiahly vyskum pamiatok, umelecko-historicky spracovala a podala tak komplexny poMad na tuto stylovu epochu na uzemi Slovenska. Kniha Goticka plastika na Slovensku spracuva parcialnu temu, neprinasa suhrnne dejiny gotickej plastiky, je skor hlbsou sondou do tejto oblasti. Zameriava sa na obdobie jej vrcholneho rozmachu, neskoru gotiku, vsima si jej vztahy к umeleckym centram ovplyvnujucim domacu tvorbu, к Prahe, ale najma к Viedni a Krakovu; pokusa sa ju zaclenif do prudov stredoeuropskych a dochadza к niektorym nazorom, znacne sa rozchadzajucim s tradicnym chapanim zahranicnych autorov. Na zaklade dnesneho stavu skumania pamiatok a rozsiahleho studia mozno tvrdit, ze v slovenskej tvorbe sa uskutocnila do istej miery synteza oboch veducich centier strednej Europy, gerhaertovskej a pogerhaertovskej Viedne a Stossovho Krakova, dosahujuca umelecky vrchol v jednom zo slovenskych okruhov, v skole Majstra Pavla z Levoce, ktory v sulade so starsimi vyvinovymi tendenciami prehodnotil a pretvoril spominane vplyvy svojim dielom vysokej urovne; jeho skolsky okruh, organicky rozvinuty az po prace zrustikalizovane, zasiahol vyrazne nielen cely Spis a Saris, ale i stredoslovenske banske mesta. Narocne fotograficke spracovanie gotickej plastiky na Slovensku je poslednym umeleckym odkazom Tibora Hontyha, jedneho z tych mala vy...
V jedno oktobrove popoludnie roku 1910 ste si mohli vsimnuf, ze z manzardiek a z atelicrov umelcov na Montmartri, na Montparnasse a v Latinskej stvrti vychadza mnoztsvo mladych maliarov a basnikov a jedni peso, ini metrom mieria ku Grand-Palais, kde sa otvaral Jesenny salon, co pre nich bolo skutocnou udalosfou. Hoci sa Picasso stavil so spolocnosfou, ze pride za nami na obed k otcovi Frcdemu do Lapina, neuznal za dobre ukazat sa; namiesto neho prisli vsak Max Jacob s monoklom na oku a obradnejsi nez inokedv, Maurice Ravnal, Andre Salmon a napokon aj Apollinaire, ktory pri tejto prilezitosti zvolal zo svojho vzdialencho Auteuil kubistov do siene, kde vvstavovali svoje exponaty.
Publikaciou Kresba 19. storocia na Slovensku dostava sa do riik nasmu citatelovi po prvy raz v kniznej podobe vyber z kresboveho dedicstva vytvoreneho v minulom storoci u nas. Zamerne sme si zvolili kresbu. Dlho zostala nepovsimnuta ako samostatna vytvarna disciphna. Len v monografiach umelcov z 19. storocia tvorila sucast kontextu ich tvorby, ale v podstate iba sprevadzala malbu. Vyvoj kresby 19. storocia na Slovensku ako osobitneho umeleckeho celku nie je dosial prebadany. Zverejnenfm kresby ako jednej z kulturnych hodnot narodnej tradfcie, vytvorenej v minulom storoci na nasom lizemi, chceme sledovatvytvarno-historicke premeny a sucasne vzbuditzaujem о jej tichu, nevtieravu, ale trvacu krasu. Narocne vytvorena kresba je pre kultivovaneho divaka rovnakym zdrojom estetickeho zazitku ako maliarske alebo socharske dielo. Nadchne ho carom svojej uprimnosti prameniacej z umeleckej bezprostrednosti. Zaujme ho spontannostou, s akou umelec zafixuje tvorivu fantaziu do rychleho nacrtku. Umozni mu sledovatjednotlive etapy autorovej prace az do posledneho stadia. Priblizi mu umelcov vnutorny zapas a v nezastretej podobe da mu spoznaf skutocny charakter jeho genia.
V maji roku 1886 na poslednej, osmej vystave impresionistov a o niekoiko mesiacov neskorsie na druhom Salone Nezavislych v Tuileriach2 malo verejnu premieru rozmerne platno Georgea Pierra Seurata pod nazvom Nedelne odpoludnie na ostrove Grande Jatte (olej, 1884-1886). Rozvazna kompozicia, ktora bola vysledkom dvojrocneho usilia mladeho maliara, tvorila nielen tazisko tychto podujati, ale v pravom zmysle slova predstavovala obrazovy manifest avantgardneho hnutia neoimpresionistov. Hnutia, ktore v tuzbe obrodif podnetne myslienky doznievajuceho impresionizmu, vytvorilo ich syntezu, systematizaciu i kritiku a prispelo k skutocnemu zrodu moderneho vytvarneho umenia. A nielen k zrodu, ale i k nacrtnutiu jednej z tendencii, ktorou sa v nasledujucich desafrociach - v podstate az do sucasnosti - uberal maliarsky i socharsky vyvin. Celu tendenciu charakterizuje harmonizacne usilie vyplyvajuce z metodicky disciplinovanej tvorivej operacie Tudskeho ducha na hraniciach nekonecnej poezie a racionalnej geometrie. Seuratova vyzva k disciplinovanej skladbe obrazovej plochy, ktora zodpoveda vedeckej i technickej orientacii doby a Mada moznosf aktivneho zaclenenia do spolocenskej struktury, patri k najzavaznejsim odkazom prvych dobyvateTov novych umeleckych pevnin. Svedci o uprimnom hiadani zvazkov vytvarneho diela s bohatosfou Fudskej skutocnosti. Je nesporne, ze Georges Seurat i niektori dalsi majstri druhej polovice devatnasteho storocia chceli vytvorif novy zivotny styl, novu kulturu a...
V map roku 1886 na poslednej, osmej vystave impresio-nistov1 а о niekofko mesiacov neskorsie na druhom Salone Nezavislych v Tuileriach2 malo verejnu premieru rozmerne platno Georgea Pierra Seurata pod nazvom Nedelne odpoludnie na ostrove Grande Jatte. Rozvazna kompozicia, ktora bola vysledkom dvojrocneho usilia mladeho maliara, tvorila nielen tazisko tychto podujati, ale v pravom zmysle slova predstavovala obrazovy manifest avantgardneho hnutia neoimpresionistov. Hnutia, ktore v tuzbe obrodif podnetne myslienky doznievajuceho impresionizmu, vytvorilo ich syntezu, systematizaciu i kritiku a prispelo к skutocnemu zrodu moderneho vytvarneho umenia.
VYVIN EUROPSKEHO MALIARSTVA, SOCHARSTVA Cl architektury v prvych dvoch desatrociach nasho storocia charakterizuje ofenzivny nastup a rychle striedanie celeho radu revolucnych hnuti. Umenie po predchadzajucich pripravach vkroeilo v suzvuku s dramatickymi premenami v politickej a socialne strukture vtedajsieho sveta na n?ve cesty. Slovenska vytvarna kultura za tymto procesom citelne zaostavala. Tato nepriazniva situacia suvisela s cinitelmi spolocenskymi (najma narastajuci narod-ny utiak zo strany madarskej burzoazie) i s cinitelmi kulturnymi (napr. absolutna absencia vytvarnych skol, easopisov). Nevyhovujuca kulturnopoliticka atmosfera, de-struktivny vplyv cirkvi, ale i dalsie momenty brzdili rozvoj slovenskeho vytvarneho umenia a do znacnej miery formovali i jeho vtedaisi charakter. V tychto pomeroch hladali maliari i spisovatelia vychodisko v tvorbe, ktora sa stotoznuje so zapasom о na-rodne obrodenie a slobodu. Toto pozitivne usilie sa potom prejavuje v upevnovani crt umenia narodneho formou i obsahom, ktoreho zaklady sa u nas rodili uz v styridsia-tych rokoch devatnasteho storocia. Maliari sa na tejto ceste opieraju о ludovu kulturu. ktora ]e trvanlivou schrankou ducha slovenskeho cloveka. Ona opatruje jeho narodne citenie i organicku zrastenosf s domacim prostredim. Aj preto vrucnie vztah к vidieckej tematike.
Medaila - kusok kovu, no ked ju drzime v ruke, musime obdivovat zrucnost umelca, ktory vedel bohaty obsah a jemne detaily stvarnif na takej malej ploske. Do medailerskeho umenia a jeho historie nas v tejto publikacii zasvacuje PhDr. Jozef Hlinka, CSc, vediici numizmatickeho oddelenia Slovenskeho narodneho muzea v Bratislave. Jadro publikacie tvori kremnicke medailerstvo, ktore v 16. a 17. storoci dosahuje umelecky vrchol a jeho portretne a morove medaily mozno zaradit medzi vrcholne prace toho druhu v europskom meradle. I ked v neskorsich storociach si najvyznacnejsich rytcov vedelo ziskali cisarske mesto Viederi a jeho rytecka akademia, cim klesol vyznam kremnickych prac, vznikla tu tradicia tvoriaca zaklad svetovej urovne nasho sucasneho medailerstva. Osobitnu kapitolu tvoria bratislavske korunovacne medaily (polovica 16. az polovica 19. storocia). Davali si ich razif uhorski krali na pamiatku svojej korunovacie a su cennym dokumentom obdobia, ked bola Bratislava hlavnym a korunovacnym mestom celeho Uhorska. Publikacia je prvym suhrnnym spracovanim tejto temy u nas a doplna ju takmer 150 ciernobielych a farebnych fotografii.